Japonská kultúra

 Postupom dejín Japonsko absorbovalo mnohé cudzie vplyvy v oblasti technológií, zvykov, foriem umeleckého vyjadrenia. Integrovaním zahraničných prvkov si vytvorilo unikátnu kultúru. Dnešný japonský spôsob života je zmesou tradičnej kultúry ovplyvnenej Áziou a modernej západnej kultúry. 

 Medzi tradičné divadelné umenie, ktoré sa v Japonsku dodnes zachováva, patrí kabuki, nó, kjógen a bunraku.

Kabuki je zvláštné rytmom, v ktorom herci prednášajú svoje texty, extravagantnými kostýmami, okázalým líčením (kumadori) a použitím mechaniky na docielenie špeciálnych efektov. Líčenie podčiarkuje osobnosť a nálady postáv. Väčšina hier čerpá témy zo stredoveku, alebo z obdobia Edo. Hercami sú výlučne muži, ktorí zosobňujú i ženské postavy.

Divadlo Nó je najstaršou formou japonského hudobného divadla. Príbehy nie sú podávané len formou dialógu, ale aj spevom (utai), tancom a hudobným doprovodom (hajaši). Hlavný predstaviteľ, oblečený do farebného kostýmu z vyšívaného hodvábu, má zvyčajne na tvári lakovanú drevenú masku. 

Bunraku sa stalo populárnym na konci 16. storočia. Ide o druh bábkového divadla. Predstavenia sa hrajú za doprovodu naratívneho spevu a hry na šamisen (trojstrunový hudobný nástroj). Bunraku je považované za jednu z najrafinovanejších foriem bábkového divadla na svete.

Kjógen je klasické komické divadlo, ktoré je založené na vysokoštylizovanom konaní a replikách. Hrávalo sa v prestávkach na predstaveniach divadla Nó. Dnes je samostatným žánrom.

Ďalšie druhy tradičnej japonskej kultúry, ako čajová ceremónia a ikebana, sú súčasťou každodenného života Japoncov.

Čajová ceremónia (sadó alebo čadó) je vysoko prepracovaný spôsob prípravy zeleného čaju. Sadó však nie je len jeho rituálna príprava a servírovanie. Je to umenie, ktoré vyžaduje cit a široké vedomosti. Sadó je aj cestou hľadania zmyslu života a učí úcte k prírode.

Japonské umenie aranžovania kvetín (ikebana), ktoré sa vyvíjalo počas mnohých storočí, má svoj pôvod v kvetinových obetiach v budhistických chrámoch. Toto umenie sa vyvinulo z čisto dekoratívneho použitia kvetov. Každý element sa vyberá veľmi pozorne (rastliny, nádoba), usporiadanie každej vetvičky, listu či kvetu musí byť v harmónii s nádobou i okolím.

Vážna hudba sa do Japonska dostala zo západu. Je obľúbená u širokej verejnosti a koncerty sa konajú po celej krajine. Z Japonska pochádzajú mnohí slávni dirigenti (Seidži Ozawa), klaviristi, huslisti.

Japonská kinematografia sa teší svetovému záujmu od roku 1951, keď Akira Kurosawa získal Zlatého leva na Filmovom festivale v Benátkach. Pozitívne boli prijaté najmä diela režisérov Kendži Mizogučiho a Jasudžiro Ozu-a. 

Držiteľmi Nobelovej ceny za literatúru sú spisovatelia Jasunari Kawabata a Kenzaburó Óe. Medzi mladými Japoncami sú populárne diela Haruki Murakamiho a Banana Yošimotovej. Boli preložené do viacerých svetových jazykov.